Zatiaľ čo mnohí z východu odchádzajú za svetlami veľkomiest, Talárovičovci urobili opačný krok – zo Sniny sa presunuli do nenápadnej obce Ladomírov, aby tam vybudovali ostrov „mäkkého turizmu“. Prostredníctvom unikátnej hrnčiarskej dielne a citlivej rekonštrukcie pôvodnej architektúry dokazujú, že aj projekt na „konci sveta“ môže mať európsky rozmer a ekologické srdce. Nazrite do sveta, kde čas plynie podľa hrnčiarskeho kruhu.
Čo vás priviedlo zo Sniny do Ladomirova, jednej z nie až tak známych obcí v Poloninách?
Ladomirov nás oslovil preto, lebo cez túto malú obec sme značili medzinárodnú cyklotrasu „Zelený bicykel – R61“ a plánovali sme zviditeľniť jej utajené krásy. Navyše sme už dávnejšie s manželkou chceli ísť bývať na vidiek. Veľa domov je síce prázdnych, avšak pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy sú ťažko predajné. Podarilo sa nám kúpiť vysporiadaný pozemok s rozpadajúcou sa drevenou chyžkou v Ladomirove. Napokon sme cez projekt z Plánu obnovy zrekonštruovali starý drevený dom.
Názov „chyžka“ evokuje tradičné rusínske bývanie. Čo bolo najdôležitejšie pri obnove tohto priestoru, aby si zachoval autenticitu, no zároveň spĺňal nároky modernej dielne? A prečo práve modrá?
Zámerom bolo zachovať pôvodný tvar a členenie objektu počas rekonštrukčných prác tak, aby výsledkom bol typický rusínsky zrubový dom omazaný hlinou v modrej farbe. Modrej preto, lebo taká farba bola na väčšine domov v našom regióne a údajne odpudzovala dotieravý hmyz, keďže v zadnej časti domu boli domáce zvieratá. Popasovať sme sa museli so stavebným projektom, nakoľko terajšie stavebné predpisy sú prísnejšie. Museli sme skĺbiť minulosť s modernými požiadavkami. Dúfame, že návštevníci ocenia autenticitu tejto „Modrej chyžky.“
Ako vnímate pomoc z Plánu obnovy? Je to pre vás potvrdenie, že projekty na „konci sveta“ majú zmysel pre celú krajinu?
Bez finančnej podpory projektu z Ministerstva životného prostredia – Plánu obnovy a odolnosti by sme rekonštrukciu objektu určite v takom rozsahu neurobili. Náš hotový projekt na „krajnom východe“ je prínosom a lákadlom pre celé Slovensko. Sledujeme počet návštev a po lete vyhodnotíme návštevnosť.
Má váš projekt aj ekologický rozmer a súvis s udržateľným turizmom v národnom parku Poloniny?
Projekt je postavený na princípoch udržateľnosti – využíva obnoviteľné zdroje energie, zachytávanie dažďovej vody aj recykláciu starého dreva, ktoré sme využili na oplotenie objektu, na lavičky či stojan na bicykle.
Región Sniny a okolia je historicky silno spätý s drevom. Ako do tohto prostredia zapadá práca s hlinou?
Už dlhšiu dobu sa venujeme prostredníctvom Detskej organizácie FÉNIX Snina udržiavaniu ľudových remesiel, hlavne tkaniu na krosnách a plsteniu ovčej vlny. Úzko sme spolupracovali aj so sninským hrnčiarom Štefanom Halamkom s manželkou. Oni nás inšpirovali k zriadeniu hrnčiarskej dielne. Taktiež nás povzbudil fakt, že sa tu na pozemku a v okolí vyskytuje ílovitá hlina, ktorá je vhodná na hrnčiarske práce. Už sme si ju odskúšali. Zadnú časť objektu sme venovali sninským hrnčiarom – Halamkovcom, kde sú umiestnené originály ich výrobkov (džbány, taniere a pod).
Práca s hlinou je upokojujúca, takmer meditatívna. Je to pre vás spôsob, ako spomaliť v dnešnom rýchlom svete?
Návštevníci pri práci s hlinou naozaj zabudnú na rýchlosť letiaceho času. „Modrá chyžka“ nie je typickou remeselnou hrnčiarskou dielňou. Tu sa nič nepredáva. Návštevník si tu môže vyrobiť svoj výtvor, pomaľovať a po vypálení aj odniesť. Kto nechce robiť s hlinou, môže si pozrieť minimúzeum hrnčiarstva na Hornom Zemplíne, oboznámiť sa s geológiou okolia prostredníctvom zbierky minerálov a hornín. Tiež si môže pozrieť holografickú projekciu miestnych živočíchov a nerastov.
Ako vás a vašu dielňu prijali miestni „Ladomirovčania“? Majú záujem o aktivity, ktoré tu robíte?
Projekt bol ukončený až na konci marca 2026, takže aktivity vo väčšom rozsahu ešte len začnú. V obmedzenom režime sme však už realizovali niekoľko tvorivých dielní, najmä pre miestne deti a mládež a boli nadšení. Niektorí Ladomírčania sa vyjadrili, že by náš projekt mohol prispieť k rozvoju obce, no sú tu aj iné reálne prekážky. Obec nemá obchod, reštauráciu, poštu. Penzión Jurčišin je otvorený sporadicky.
Spolupracujete aj s ďalšími lokálnymi šikovnými ľuďmi? Vytvárate v Ladomírove nejakú sieť, ktorá by turistu v regióne udržala dlhšie ako jedno popoludnie?
Spočiatku bolo náročné zapadnúť medzi miestnych „Rusnakov“, no myslíme, že časom ocenia prínos „Modrej chyžky“ pre Ladomirov. Niektorí nám už darovali aj predmety do múzea – hlinené hrnce, vzorku ľanového plátna, lajbik. Keďže spolupracujeme aj s ďalšími remeselníkmi v regióne, propagujeme sa navzájom a posielame si návštevníkov, čo turistom umožňuje predĺžiť si pobyt.
Aké je to budiť sa v Ladomírove, pracovať s hlinou a večer mať nad hlavou najtmavšiu oblohu na Slovensku?
U nás je to super. Nie všade uvidíte pri rannej káve na gánku nad sebou krúžiť a kričať orla krikľavého, z blízkych stromov sa ozýva vlha, dudok, žlna. A večer po zotmení sa na lúke ozýva srnec a od Viduckých skál výr skalný. Nechceme však masový turizmus. K nám si návštevníci majú prísť oddýchnuť.
Autorka: Diana Komárová
Foto: Modrá chyžka, Diana Komárová
